I.

A stalo sa.

Dostal som sa do sanitky a viac si nepamätám. Spätne som sa dozvedel, že Monika, produkčná, išla hneď za sanitkou. Úprimne, prvé dni si nepamätám vôbec. V ten istý deň určite prišla aj moja mama, ale nielen, že si to nepamätám, ale svoju mamu som ani nespoznal. Nepamätám si ani môjho kamaráta Peťa, ani Dara Richtera, ani svoju rodinu. Jediné, čo viem úplne presne je, že som bol stále pri vedomí a nikdy som nebol v umelom spánku. Dokonca som si vraj spieval, ale to viem len z rozprávania mojej maminy.

V Bratislave som bol v dvoch nemocniciach, potom ma sanitkou previezli do Bojníc, aby som to mal bližšie k domu. No a po pár dňoch v Bojniciach som šiel domov a odtiaľ do Kováčovej.

To bolo pred Vianocami. V Kováčovej som strávil viac ako mesiac. Od pondelka do soboty boli cvičenia a v nedeľu oddych. Okrem množstva známych, ktorí ma navštevovali ako Pyco, Lenka Vavrínčiková, mnoho markízákov a podobne, som si tu našiel aj veľa nových kamarátov a nedám na nich dopustiť.

Hoci už nie sme pri sebe, myslím na nich pomerne často. Nemôžem zabudnúť na to, že hoci som bol v Kováčovej pred rokom, doteraz každý deň cvičím polhodinovú zostavu z nej. Proste, pomáha mi. A jednu vec z Kováčovej mám aj doma. Je to čert, ktorého som urobil pred Vianocami a vzal si ho domov. No nie je krásny?

Kováčová mi dala skutočne veľa a najmä, neuveriteľne mi pomohla. Začínal som na vozíku a odchádzal o jednej paličke. Hneď na začiatku mi odstránili z nohy takú podpornú dlahu a bolo. Keď som začínal, ledva som všetko stíhal, myslím si, že po roku sa to nedá ani porovnať.

Okrem naozaj tvrdej práce sme zažívali aj kopec zábavy. Vždy po procedúrach sme si šli sadnúť do baru, dali sme si niečo dobré, väčšinou to bol aj zákusok a len tak sme sedeli a bavili sa. Raz za celý čas som dokonca šiel aj mimo rezortu, bol som si sadnúť do mesta. A dobre sa najesť. Nie, že by v Kováčovej varili zle, to vôbec nie, varili skvelo, ale chcelo to zmenu. Síce vybaviť povolenie trvalo dlho, ale vyplatilo sa.

Ak sa bude dať, do Kováčovej sa určite ešte vrátim a už teraz viem, že si to naozaj užijem. Mne dala totiž viac než dosť. A mám jej za čo ďakovať.