II.

Vrátil som sa z Kováčovej domov.

Bolo to nádherné obdobie, ale dalo mi aj poriadne zabrať. Hoci som spoznal veľmi veľa skvelých ľudí, už som sa tešil domov. Ak mám byť úprimný, prežíval som to z minúty na minútu. Nie strach, ten tam nebol, ale pamäť mi vôbec neslúžila. Takže stačil okamih a zabudol som takmer všetko a šiel od znova. Ako by si moje telo vytvorilo nejaký ochranný mechanizmus a fungovalo len v tom, čo som poznal a nechcelo, alebo nemohlo, sa mu učiť nič nové.

S dnešnou situáciu sa to nedá vôbec porovnať. Tú si už pamätám. A verte, nie vždy to je sranda. Ale taký je život. Asi to nemusím nikomu zvlášť vysvetľovať. Veľa som chodil. No, teda, chodil som všade autom a posledné metre som šiel pešo. Ale naozaj sme prebrázdili s rodinou veľa krásnych miest po Slovensku. 

V rámci výletov som absolvoval ešte jednu vec - môj úplne prvý výlet do Bratislavy a do Markízy. Ťažko sa opisuje, čo som zažíval. Ešte šťastie, že sa to moja mamina dozvedela, až keď som bol späť, inak by ma asi ani nepustila. Minimálne by sa o mňa mega bála. Čo som v Markíze zažíval? Radosť, šťastie, kopec zábavy a srandy. Chcel som tam ísť len na skok a boli z toho minimálne dve a pol hodiny. Jasné, robil som asi dva rozhovory, ale dôležitejšie bolo, že som sa stretol s množstvom ľudí, ktorých som pár mesiacov nevidel a naozaj mi poriadne chýbali. S pár ľuďmi som potom ešte zašiel na obed k nášmu talianskemu kamarátovi. Jednoducho - pohodička.

A po "náročných" dňoch sme si šli s rodinou oddýchnuť do Tatier. Síce len na dva dni, ale bolo to mega. Dva nádherné vodné parky, výrivky, sauny, proste všetko. Kto pozná, isto mi dá za pravdu.

Hneď ako sme prišli do Tatier, odstavili sme auto, a šli sme sa zubačkou prejsť hore, na vyhliadku, spojenú s výstavou ľadových sôch. To bolo brutálne. Naozaj odporúčam každému. Neuveriteľne som si to vychutnal, podobne ako obed hneď vedľa. Základná vec - kapustnica - bola a bola skvelá.  

Neskôr sme sa šli ubytovať na hotel Pieris a šup ho do malého vodného sveta. Hoci bol maličký, mne to stačilo. Prvý vodný svet od nehody, čo vám budem hovoriť. Asi pol hodiny ma prehovárali, aby ma mohli strčiť do výrivky. Ale prehovorili ma. A stálo to za to. Potom prišiel ešte aj bazén a ja som mohol ísť spokojne na večeru a spať.   

Na druhý deň sme sa boli prejsť po malých kopcoch v okolí a potom sme šli do Permonu, do veľkého wellnessu. Ten bol neuveriteľný a ak mám povedať pravdu, už sa tento rok neviem dočkať, ako sa sem znova vrátim. Prvýkrát som nebol vonku, zostal som len vo vnútri, ale teraz si to nenechám ujsť. Lebo podľa väčšiny je ten vonkajší svet ešte krajší, ako vnútorný. A ak by som mal dať na rady len jedného človeka, tak by to bol Milan, ktorý má vlastný blog a písal aj o tomto komplexe. Čo vám budem hovoriť, bolo to skvelé. Vyčlapkaný som bol ešte mesiac po tom, čo som sa vrátil odtiaľ. Fotky asi hovoria za všetko. Viac opäť nabudúce.